Čo majú spoločné Mikuláš Kopernik a spoluzakladateľka divadla Anima-act, herečka, režisérka a scénografka Lucia Vrana Svobodová? Obaja pôsobili v Olsztyne!
Toto malebné mesto na severe Poľska hostilo od 4. do 27. júla 2025 už dvadsiaty ročník Medzinárodného festivalu predstavivosti a možností bábkového divadla (Międzynarodowy Festiwal Wyobraźni i Możliwości Teatru Lalek), ktoré usporadúva Olsztynské bábkové divadlo. A divadelné zoskupenie Anima-act na ňom rozhodne nemohlo chýbať!
Návštevníkom festivalu sme sa predstavili hneď dvoma inscenáciami. 18. júla spoznali najmladší olztynčania tajomný a čarovný svet za polárnym kruhom, ktorým ich previedla inscenácia Uruk Aranak. Lucia Vrana Svobodová premenila komornú scénu Olzstynského bábkového divadla na mrazivé iglu plné príbehov Inuitskej kultúry.
O deň neskôr (19. júla) rozprúdilo divácke hladiny predstavenie inscenácie The Duck After, ktorá sa v poľskej verzii úspešne uviedla už na štvrtom medzinárodnom festivale! Po hosťovaní na festivaloch v Słupsku, Łomży a Kwidzyne sa Olsztyn stal ďalším poľským mestom, do ktorého sa doplavila malá plastová kačička, aby divákom vypovedala svoj životný príbeh. Pre dušu Animy, Luciu Svobodovú, je však Olsztyn dôležitým miestom. Práve v tunajšom bábkovom divadle vytvorila inscenáciu Zmień się, ktorá uspela v konkurencii divadiel z celej Poľskej republiky!
Olsztynský festival nás privítal s otvorenou náručou a zahrnul priateľskou atmosférou; štvrtý poľský prístav, v ktorom pristala slovenská divadelná loď s kontajnermi plnými smiechu, radosti a dôležitých posolstiev. Ďakujeme Ti, Olsztyn! Vidíme sa čoskoro!
Mobilitu verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Ďakujeme!
V januári 2025 sme vďaka podpore z Fondu na podporu umenia strávili intenzívne dni na Chicago International Puppet Theater Festival. Je to najväčší americký sviatok bábkarstva: 12 dní, desiatky scén po celom meste, viac než stovka programových bodov a pestrá medzinárodná zostava od Európy po Južnú Afriku. Chicago v zime? Mrzne. Ale na javiskách horí.
Prečo je tento festival taký výnimočný?
Festival dlhodobo prináša špičkové mená, odvážne formy a otvorené témy – a popri tom buduje mosty: medzi kultúrami, žánrami, komunitami. Počas našich dvoch dní sme stihli 10+ predstavení, ranné aj večerné diskusie, sympózia a workshop Catapult Artist Intensive, kde sme sa v malých skupinách ponárali do analýzy videných inscenácií s profesionálnymi umelcami z celej Ameriky.
Čo nás zasiahlo (naozaj naplno), ale aj nie:
Sympóziá & workshop: miesto, kde sa bábky rozprávajú:
Ľudia, na ktorých nezabudneme:
Festival je aj o stretnutiach. Spoznali sme bábkarov z celého sveta, získali nové kontakty a pozvania na festivaly. Veľmi si vážime rozhovor s Heather Henson (dcérou Jima Hensona), ktorá dnes pôsobí aj v nadácii podporujúcej bábkarské projekty. S ňou sme absolvovali rozhory nielen o bábkarske, ale aj o typoch sponzorigu a financovanie v USA. Absolvovali sme aj workshop s Craigom Leom (Handspring, War Horse, The Walk Productions, Little Amal).
Prečo bolo dobré, že sme šli:
Chicago nám dalo presne to, čo sme potrebovali – nové perspektívy, ľudí, podnety a odvahu riskovať. Ak bábky milujete alebo s nimi pracujete, tento festival sa neobchádza.
Videá z festivalu si môžete pozrieť aj na našom Instagrame:
Mobilitu verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Ďakujeme!
Záverečným dopoludňajším predstavením dvadsiateho tretieho ročníka festivalu ANIMO v Kwidzyne (Poľsko) bol príbeh o živote nám dobre známych gumových kačičiek, ktoré tak často spríjemňujú deťom kúpanie. Predtým, ako som na predstavenie prišla, predpokladala som, že ide o ľahkú, zábavnú hru určenú pre najmenších divákov; ukázalo sa, že to nie je pravda. „The Duck After“ nie je obyčajnou rozprávkou o hračkách, je trpkým komentárom k ekológii, znečisteniu našej planéty či tzv. greenwashingu (t. j. vytváraniu falošného dojmu o pozitívnom vplyve výrobku na životné prostredie a zatajovaniu, ak je jeho výroba škodlivá).
Zaujímavosťou je, že príbeh je inšpirovaný skutočnou udalosťou z roku 1992, keď sa kontajner plný gumových hračiek (vrátane žltých kačičiek) počas námornej prepravy vyklopil a jeho obsah sa stratil v oceáne. Vedci tak úplne náhodou získali skvelú príležitosť na podrobnejšie štúdium oceánskych a morských prúdov: stačilo pozorovať trasu spomínaných kačičiek pri ich plavbe okolo sveta.
Celý príbeh je vyrozprávaný z pohľadu jedinej hračky, ktorá v tomto kontajneri zostala - žltej gumovej kačičky. Napriek svojmu „veselému“ vzhľadu bojuje s pocitom viny; je presvedčená, že prináša smolu všetkým okolo seba, a obviňuje sa z toho, že jej výroba škodí planéte. „Ale ja predsa nemôžem za to, že ma vyrobili, však?“ - počujeme počas predstavenia - „Vás sa tiež nikto na to nepýtal...“.
Lucia Svobodová Vrana zo slovenského divadla ANIMA ACT sa na javisku ukázala v rôznych rolách - od smradľavého Denisa, prvého majiteľa hlavnej postavy, cez jeho zničenú matku, ktorá by bola ochotná urobiť čokoľvek, len aby jej syn prestal nenávidieť večernú hygienu, až po majiteľku Zmuto Zoo - teda zoologickej záhrady plnej zmutovaných zvierat. Okrem stvárnených ľudských postáv bola samozrejme aj rukami a hlasom hlavnej postavy Kačky - už samotný zoznam postáv inscenácie ukazuje, aký je prezentovaný dej...intenzívny. Koláž tém súvisiacich s konzumným spôsobom života sa dotýka znečistenia oceánov, vplyvu rádioaktívnych materiálov na prírodu a zvieratá, ako aj nových, „lepších“ riešení, ktoré sa neustále vyvíjajú, a môžu v budúcnosti viesť k ešte horším dôsledkom pre životné prostredie. Otvorili sme tému aj o elektromobiloch, ktoré sa v skutočnosti dobíjajú elektrinou z uhoľných elektrární a skladovanie ich použitých batérií je ešte škodlivejšie ako používanie starých vozidiel poháňaných bežnými palivami.
Ale je to naozaj vhodná ponuka pre detské predstavenie? Áno! Aj keď je veľmi dôležité, aby boli v publiku prítomní dospelí opatrovatelia. Ja sama som už dávno počula o všetkých preberaných témach, ale myslím si, že to bola skvelá príležitosť pre ľudí, ktorí sa nezamýšľajú nad svojím vplyvom na planétu, aby konečne pochopili, že ekológia sa naozaj začína na ich vlastnom dvore.
Mobilitu verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Ďakujeme!
Fotografie vyhotovila Karolina Napiórkowska
Preložila: Lucia Vrana Svobodová
Dňa 5. októbra 2024 sa divadlo Anima-act zúčastnilo 23. a 19. medzinárodného ročníka divadelného festivalu ANIMO v meste Kwidzyn na severe Poľska. Ako už samotný názov festivalu napovedá, v priebehu piatich dní mali návštevníci možnosť zhliadnuť dvanásť predstavení z produkcií bábkových divadiel alebo zoskupení zameraných na prácu s hmotou a jej oživovaním – teda živou animáciou.
Naša inscenácia The Duck After otvorila posledný festivalový deň. V Čiernej sále (Czarna sala Sceny Lalkowej v Kwidzyne) sme privítali takmer 80 divákov najrôznejších vekových skupín; deťmi z miestnych škôl počnúc a skúsenými diváckymi matadormi končiac.
ANIMO je v poradí tretí poľský festival, ktorého sa divadlo Anima-act zúčastnilo. Po zábavných a divácky vďačne prijatých uvedeniach v Słupsku a Łomży sme kwidzynských divákov unášali na vlnách dobrodružného príbehu plastovej kačičky; opäť v poľskej verzii. Herečka, spoluautorka námetu, scenáru a autorka výtvarného konceptu v jednom, Lucia Vrana Svobodová, predviedla sústredený výkon, ktorému ani tentoraz nechýbal zmysel pre detail a precíznu prácu s bábkami a objektami využívanými v našej inscenácii. V neľahkých podmienkach naštudovania a upravovania inscenácie do nového (aj keď blízkeho) jazyka si však stála zachovala ľahkosť a cit pre situačnú komiku.
Festival ANIMO nám učaroval svojou priateľskou, otvorenou a uvoľnenou atmosférou. Mali sme možnosť zoznámiť sa s ďalšími vystupujúcimi súbormi, s ktorými sme našli priateľské porozumenie.
Kwidzyn, ANIMO, ďakujeme Ti! Ešte sa uvidíme!
Mobilitu verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Ďakujeme!
Fotografie vyhotovil Mariusz Kamiński
Z verejných zdrojov podporil:
